Teplokrvníky
Hannoverský kôň
V mnohých krajinách je hannoverský kôň synonymom pre nemeckého jazdeckého koňa. Celkom prácom, pretože s počtom viac než 18 000 kobýl zapísaných v plemennej knihe je Hannover najväčšou nemeckou chovateľskou oblasťou. Okrem Hannoveru sa toto plemeno chová v Amerike a dokonca i v Austrálii. Hanoverský kôň ovplyvnil takmer všetky plemená európskych teplokrvníkov. Našli by sme prakticky jediné plemeno, v ktorého histórii by sa neobjavil hannoverský kôň. Aj v súčasnosti sa žrebce z Hannoveru cielene používajú pri formovaní iných plemien.
Niekedy sa môžeme stretnúť s názvom, že hannoverského koňa možno spoznať na prvý pohľad. Ten vycháza nilen z typického a veľmi známeho vypáleného znaku v tvare písmena H toreného dvoma štylizovanými konskými hlavami, ale aj iný znak, ktorý je medzi šľachtiteľmi hannoverského koňa obľúbený len do určitej miery - dlhé uši, ktoré boli kedysi veľmi typickou známkou tohto plemena, v šúčasnosti sa však vyskytujú len sporadicky.
Väčšina moderných hannoverských koní zodpovedá takmer presne ideálnemu typu nemeckého športového koňa: priemerná výška 165 centimetrov v kohútiku, často fukso alebo hnedák, vyskytujú sa však aj vraníky a beluše. Z chovu sa vyraďujú strakáče a príliš obľúbené nie sú ani jedince so znakmi, pretože hannoverany sa často používajú ako drezúrne kone. Hlava je ľahšia, s priamou líniou nosa, veľkými očami a nozdrami. Krk je nápadne dlhý, dobre nasadený, plecia šikmé, svalnaté, chrbát dlhý a unosný, zadná časť nie príliš hutná, ale svalnatá. Nohy sú väčšinou symetrické, skôr s krátkymi kosťami a nie príliš veľkými, peknými kopytami. ..........
(Binder S.L. a Kärcher G, Malý atlas koní, Najobľúbenejšie svetové plemená koní, Svojka a Co., s. r. o., Kôln, 2009)
